Hyperlipidémia – zvýšená hladina tukov v krvi

Hyperlipidémia znamená zvýšenú hladinu lipidov (tukov), vrátane cholesterolu a triglyceridov v krvi. Hoci väčšina ľudí s hyperlipidémiou nemá žiadne príznaky, jej prítomnosť predstavuje zvýšené riziko ochorení srdcových (vencovitých) tepien, v dôsledku ich zhrubnutia alebo kôrnatenia. Ochorenie vencovitých tepien môže viesť k ischemickej chorobe srdca (ICHS), k angíne pektoris alebo k srdcovému infarktu. Postihnutie mozgových tepien môže viesť k porážke.

Hladinu tukov možno skoro vždy upraviť kombináciou diéty, znížením hmotnosti, cvičením, prípadne liečbou. Na liečbu nie je neskoro ani vtedy, keď sa už ochorenie tepien prejavilo; zníženie hladiny tukov u ľudí s týmto ochorením môže znamenať záchranu života.
 
Je mnoho rozdielnych typov tukových častíc (lipoproteínov). Krvné skúšky môžu určiť hodnoty najbežnejšie meraných lipoproteínov. Pri bežných krvných skúškach zameraných na tuky sa meria hladina celkového cholesterolu, tzv. LDL a HDL cholesterol a triglyceridy. 

Celková hladina cholesterolu

Prijateľná hodnota hladina cholesterolu je zvyčajne menej než 5 mmol/l. Rozhodnutie o liečbe sa však väčšinou zakladá na základe výšky hladiny tzv. LDL a/alebo HDL cholesterolu a nie celkovej  hladiny cholesterolu.

LDL cholesterol

Nízka hustota lipoproteínového (LDL) cholesterolu (niekedy označovaného ako zlý cholesterol) je presnejším indikátorom ochorenia vencovitých tepien ako celková hladina cholesterolu. Veľký počet štúdií potvrdzuje, že zvýšená hladina LDL cholesterolu je spojená so zvýšeným výskytom ochorenia vencovitých tepien. Osoby s hyperlipidémiou by mali poznať svoju hladinu LDL cholesterolu a tiež hladinu LDL, ktorú by mali dosiahnuť. Tento cieľ závisí od viacerých faktorov, vrátane prítomnosti ochorenia vencovitých tepien, resp. od výšky vypočítaného 10-ročného rizika vzniku ochorenia vencovitých tepien u osôb, u ktorých sa zatiaľ ochorenie neprejavilo.
Hodnotenie 10-ročného rizika vychádza z informácií veľkého množstva klinických štúdií, pričom v Európe sa používa tzv. SCORE systém, kde do jednoduchej tabuľky sa doplnia údaje o hladine vášho celkového cholesterolu, hodnoty vášho tlaku krvi, vaše pohlavie a vek. Meranie LDL cholesterolu je treba robiť nalačno, pričom optimálne je pred odberom nejesť aspoň 12 hodín.

Tabuľka 1 – Výpočet 10-ročného rizika smrteľnej kardiovaskulárnej príhody podľa SCORE

V USA sa používa iný systém vychádzajúci z jednej z najdlhšie trvajúcich štúdií na svete - Framingham Heart Study, ktorá sledovala účastníkov, ich deti a vnúčatá viac ako 50 rokov. Pacienti si môžu vypočítať svoje 10-ročné riziko na tejto internetovej stránke. 

Triglyceridy

Zvýšené hodnoty triglyceridov sú tiež spojené so zvýšeným rizikom  ochorenia vencovitých tepien. Hodnoty triglyceridov sa delia takto:

• normálna hladina – menej než 1,7 mmol/l
• hraničná hodnota – 1,7 – 2,3 mmol/l
• vysoká hladina – 2,3 – 5,7 mmol/l
• veľmi vysoká hladina – vyššia ako 5, 7 mmol/l

Hladina triglyceridov by sa mala merať po 12  až 14 hodinách bez jedla.

HDL cholesterol

Nie každý cholesterol je zlý. HDL cholesterol sa zvykne označovať aj ako "dobrý cholesterol" a jeho zvýšené hodnoty znižujú riziko ochorenia vencovitých tepien. Veľmi vysoká hladina HDL (vyššia alebo rovnaká ako 1,6 mmol/l) sa v USA považuje za priaznivý faktor pri ochorení vencovitých tepien. Naproti tomu, lekár môže odporučiť liečbu ľuďom s nízkymi hodnotami HDL cholesterolu 1 mmol/l), najmä ak už trpia  ochorením vencovitých tepien. 

Skríning cholesterolu

Sledovanie hladiny cholesterolu v SR sa odporúča vo veku do 18 rokov a v 40. roku života. U pacientov ohrozených rizikom ochorenia vencovitých ciev by sa mala liečiť abnormálna hladina tuku v krvi.
Sledovanie hladiny cholesterolu sa odporúča začať medzi 20 a  35 rokom života u mužova a u žien medzi 20 až 45 rokom u pacientov s cukrovkou a u tých, u ktorých sa v rodine vyskytujú kardiovaskulárne ochorenia pred 50. rokom života u mužských príbuzných alebo pred 60. rokom u žien, rodinný výskyt hyperlipidémie, alebo viaceré rizikové faktory vzniku ochorenia vencovitých ciev (napr. fajčene, zvýšený tlak). Optimálny časový interval medzi meraniami nie je daný; odporúča sa meranie každých päť rokov s kratším intervalom u pacientov s normálnym až vysokou hladinou tukov a dlhšími intervalmi u ľudí s nízkym rizikom vzniku ochorenia a nízkou až normálnou hladinu tukov v krvi. Nie je daný ani vek, kedy sa má s meraniami hladiny cholesterolu skončiť.