Káva, kofeín a jeho vplyv na kardiovaskulárny systém

Užitočné informácie pre každého

Kofeín (1, 3, 7 – trimetylxantin) sa nachádza v prírode ako rastlinný alkaloid. Tým, že je prítomný v káve, čaji a nealkoholických nápojoch, je považovaný za najrozšírenejšiu farmakologickú aktívnu látku na svete s históriou siahajúcou až do staroveku.

Kofeín má mnoho účinkov na metabolizmus ako napríklad:

• stimuluje centrálny nervový systém,
• z tukového tkaniva uvoľňuje voľné mastné kyseliny,
• má močopudný účinok.

Ľudia ho užívajú prakticky celý život, jeho najväčšími zdrojmi sú káva, kakao a čokoláda nealko nápoje, čaj a niektoré orechy.

Množstvo kofeínu je v týchto zdrojoch rôzne v závislosti od typu kávového zrna alebo čaju, alebo pri nápojoch tiež v závislosti od prípravy (varenia) a pod.

Tlak krvi (TK)

U tých, ktorí pijú kávu zriedkavo, môže kofeín v káve zvýšiť TK až o 10 mmHg, pričom tento sa môže zvýšiť u osôb s vysokým TK. U tých, ktorí kávu pijú pravidelne, je účinok minimálny, alebo žiadny.

Efekt chronického užívania kofeínu je preskúmaný menej. V žiadnej klinickej štúdii sa nezistil vzostup TK pri dlhodobom pití kávy. Na druhej strane metaanalýza 18 kontrolovaných klinických štúdií zistila, že dlhodobé pitie kávy zvyšuje systolický a diastolický TK o 1,2 respektíve 0,49 mmHg. V súlade s týmto zistením je aj fakt, že pokles TK v podobnom rozpätí je pozorovateľný v prípade tých, pijú kávu pravidelne a buď abstinujú, alebo prejdú na bezkofeínovú kávu.

Efekt kávy sa nedá vysvetliť len kofeínom. V štúdii, na ktorej sa zúčastnilo 15 dobrovoľníkov ( šesť dlhodobo a pravidelne pijúcich kávu a deviati, ktorí nepili kávu pravidelne), zvýšilo vnútrožilové podanie kofeínu aktivitu sympatického nervstva a viedlo k vzostupu TK u oboch skupín v podobnom hodnotovom rozpätí. Podanie kávy zvýšilo TK len u tých, ktorí ju nepijú pravidelne a to aj napriek skutočnosti, že podobne sa zvyšuje nervová aktivita vo svaloch a podobné sú i koncentrácie plazmy.

Pre porovnanie – čaj nemá žiaden účinok na TK, čo potvrdzuje aj metaanalýza pitia čaju medzi 343 osobami, ktorej výsledkom bolo, že TK ostal nezmenený počas trvania 4 týždňov.

Účinok pitia kávy na srdcové ochorenia u zdravých osôb sa nepreukázal: jedna štúdia sledovala 45 589 mužov počas obdobia viac ako 2 roky ; z neho vyplynulo, že neexistuje vzťah medzi kávou, kofeínom, alebo pitím čaju a srdcovými ochoreniami alebo ochoreniami mozgu. Neskoršia štúdia nadväzujúca na túto sledovala viac ako 44 000 mužov a 847 000 žien, ktorí netrpeli KV ochoreniami, alebo rakovinou; spotreba kávy bola upravovaná každé 2 – 4 roky , pričom sa sledovanie rozšírilo až na 14 – 20 rokov. Dokonca aj po tom , čo sa brali do úvahy ostatné KV rizikové faktory sa KV riziko neprejavilo pri pití kávy, či už kofeínovej alebo bezkofeínovej, a pití čaju aj v prípade vypitia 6 alebo viac šálok denne. Rizikové faktory sú dôležité, lebo pitie kávy je často spojené s fajčením. Účastníci sledovania pili filtrovanú kávu.

Na druhej strane iná kontrolná štúdia pacientov, ktorí už prekonali kardivaskulárne ochorenie zistila, že viac ako 10 šálok kávy denne s prihliadnutím na rizikové faktory už riziko KV ochorení predstavuje. Podobné výsledky prinieslo aj ďalšie sledovanie skupiny mužov od 42 – 60 rokov v r. 1971, prebiehajúce 14 rokov.

Žiadne štúdie nepreukázali škodlivý účinok na krvné lipidy ako dôsledok pitia filtrovanej kávy. Naopak , preukázali, že neexituje súvislosť medzi pitím filtrovanej kofeínovej/ bezkofeínovej kávy a hladinou séra celkového cholesterolu, LDL cholesterolu alebo HDL cholesterolu.

Hyperlipidemický efekt sa však potvrdil u nefiltrovanej kávy , ktorá obsahuje zložky kávových lipidov ( ako je kafestol) oddelenými filtrom. V jednej štúdii sa preukázalo, že pitie 4 – 6 šálok zalievanej, nefiltrovanej kávy po dobu 9 týždňov zvýši hladinu celkového cholesterolu o 18, 5 mg/dL ( 0,48 mmol/L) a LDL cholesterolu o 15 mg/dL , pričom na HDL cholesterol to nemalo žiadny vplyv.

Neexistujú žiadne dôkazy o tom, že kofeín v takých dávkach, ako je bežne konzumovaný, vyvolával spontánnu arytmiu. S hľadiska koronárneho ochorenia môže byť riziko zvýšené u tých ľudí, ktorí kofeín metabolizujú nedostatočne a pijú 2 alebo viac šálok kávy denne. {mospagebreak}

Kofeín: Koľko je už priveľa?

Efekt kofeínu začína človek pociťovať skôr ako za 1 hodinu – prejaví sa pocitom väčšej energie, čulosťou a nárastom produktivity. Zlepší sa nálada a únava je preč.

Väčšinou nie je mierna dávka kofeínu škodlivá (200 až 300 mg , alebo 2 – 3 šálky zalievanej kávy denne). Niektoré okolnosti však, ako napr. citlivosť na kofeín, alebo užívanie určitých liekov, môžu viesť k obmedzeniu, alebo aj k ukončeniu pitia kávy.

Ak sa Vás týka niektoré z nasledovného, zmeňte svoje zvyky a obmedzte príjem kofeínu:

Ak pijete nadmerné množstvo kofeínu: t.j. viac ako 500 – 600 mg denne, alebo 4 – 7 káv - môžu spôsobiť nepokoj, úzkosť, podráždenosť, chvenie svalov, nespavosť, bolesti hlavy, nevoľnosť, hnačku, alebo iné tráviace ťažkosti , búšenie srdca.

Ak ste už citliví aj na malé dávky kofeínu – 1 šálka kávy, alebo čaju – môže to urýchliť pocit úzkosti, nespavosť, podráždenosť. Z toho vyplýva, že čím ste citlivejší, tým menej by ste ho mali prijímať.

Vaša citlivosť závisí na mnohých faktoroch vrátane:

• telesná hmotnosť – ľudia s menšou hmotnosťou pociťujú efekt kofeínu skôr, ako tí s väčšou pravidelnosť príjmu kofeínu – tí, ktorí ho pravidelne neprijímajú, sú náchylnejší byť na jeho negatívne účinky viac citliví,
• stres – všetky jeho typy, napr. psychický, alebo srdcový, môžu spôsobiť nárast citlivosti na kofeín.

Rovnako aj ostatné faktory v rôznych kombináciách môžu tiež prispieť ku kofeínovej senzitivite vrátane veku, fajčiarskych návykov, užívania liekov, alebo hormónov ako aj celkový zdravotný stav ( napr. poruchy vyplývajúce z podráždenosti)

Dospelí väčšinou potrebujú 7 až 9 hodín spánku, čo môže kofeín narúšať. Chronická nespavosť – či už je spôsobená prácou, cestovaním, stresom, alebo nadmerným množstvom kofeínu – môže vyústiť do úplnej straty spánku. Dokonca aj malý úbytok spánku môže nabúrať Váš denný rytmus. Strata spánku spôsobí oslabenie pamäte, náladovosť, nedostatok koncentrácie a tak nedostatočný výkon v práci, škole.

Nahradzovať stratu spánku kofeínom vytvára nechcený bludný kruh. Napríklad – pijete kofeínove nápoje, aby ste ostali čulí počas dňa , ale zároveň Vám kofeín bráni opäť zaspať v noci, alebo pri spánku skracuje jeho dĺžku. Tiež môže zapríčiniť v noci nárast počtu prebudení a narúšať hlboký spánok, čím ste aj po noci menej oddýchnutí - s kratším spánkom a s jeho zlou kvalitou budete unavení počas celého dňa. Na druhý deň - kôli tomu, aby ste premohli únavu - opäť siahate po káve.

Aby ste prelomili tento začarovaný kruh, najlepšie urobíte ak obmedzíte príjem kofeínu a pokúsite sa normálne spať - viac hodín, ako ste spávali. Tiež môže pomôcť vyhýbanie sa kofeínovým nápojom 8 hodín pred časom, kedy chodíte spať – Vaše telo kofeín síce neukladá, ale trvá dlhší čas, aby eliminovalo stimulačný účinok kofeínu.