Ochorenie koronárnych a periférnych artérií – princípy manažmentu a liečby 

Publikované 13. decembra 2021

Autorka: MUDr. Ivana Šoóšová, PhD, FESC. 

Ochorenie koronárnych artérií (koronárna choroba) 

Koronárna choroba, nazývaná aj ischemická choroba srdca, patrí medzi srdcovocievne ochorenia, ktoré sú celosvetovo hlavnou príčinou celkovej úmrtnosti. Takmer polovica populácie vyspelých krajín zomrie práve v dôsledku nejakého kardiovaskulárneho ochorenia. Koronárna choroba a jej akútny dôsledok – infarkt myokardu patria medzi najčastejšie príčiny.  

Ochorenie koronárnych artérií ovplyvňuje cievy (tepny), ktoré zásobujú srdce kyslíkom. Tieto cievy sa nazývajú koronárne artérie. Ochorenie koronárnych artérií spôsobuje zníženie alebo úplné zastavenie prívodu kyslíka a živín do srdcového svalu, hovoríme o ischémii myokardu. Tento stav môže nastať, ak sa v stene koronárnych ciev, ktoré dodávajú do srdca krv bohatú na kyslík, hromadí tuková hmota a biele krvinky a vzniká aterosklerotický plát.

Ateroskleróza je postupný, niekoľko rokov trvajúci a pokračujúci proces tvorby aterosklerotických plátov v artériách ľudského tela. Infarkt myokardu väčšinou vzniká ako následok prasknutia aterosklerotického plátu v koronárnych tepnách. To podnieti vznik krvnej zrazeniny, ktorá ak sa stane dostatočne veľkou, môže významne obmedziť alebo úplne zablokovať cievu, a tým prerušiť dodávky krvi do určitej oblasti srdcového svalu. Ak sa blokáda cievy rýchlo neodstráni, časť srdcového svalu zásobovaného postihnutou tepnou začne odumierať. Tkanivo srdca sa tým nenávratne poškodí, čo môže spôsobiť vážne a dlhotrvajúce problémy.

Ochorenie periférnych artérií 

Proces aterosklerózy postihuje prakticky všetky tepny organizmu a teda aj výživu a funkčnosť mnohých orgánov. Avšak to, či sú dominantne postihnuté cievy srdca (koronárna choroba) alebo iných orgánov, napr. mozgu, končatín alebo brušných orgánov (tzv. ochorenie periférnych artérií ) je veľmi individuálne. Niektorí pacienti majú aterosklerotické postihnutie artérií takmer celého tela - vtedy hovoríme o generalizovanej ateroskleróze. Infarkt nepostihuje len srdce, ale môže nastať aj v iných častiach tela. 

Obmedzenie prietoku alebo úplné zablokovanie priechodu tepny a následné odumretie tkaniva či orgánu v dôsledku zastavenia prívodu krvi môže vzniknúť napríklad v mozgu (tzv. cievna mozgová príhoda) alebo v obličke, v čreve (infarkt obličky / čreva), či inde. V prípade postihnutia artérií dolných končatín sa objavujú bolesti v lýtkach pri chôdzi a v pokročilom štádiu aj v pokoji. Hrozí tzv. kritická končatinová ischémia a riziko amputácie postihnutej končatiny.   

Rizikové faktory ochorenia koronárnych a periférnych artérií

Niektoré rizikové faktory zvyšujú pravdepodobnosť rozvoja aterosklerózy a tým aj ochorenia koronárnych a/alebo periférnych artérií. Množstvo rizikových faktorov vieme ovplyvniť životosprávou alebo ich dokážeme správnou liečbou dobre kontrolovať. 

K tzv. ovplyvniteľným rizikovým faktorom patrí:

• fajčenie,
• nadváha a obezita,
• nadmerný príjem kalórií a konzumácia potravín bohatých na nezdravé tuky, cukry a soľ,
• nedostatok fyzickej aktivity,
• zvýšený krvný tlak, 
• zvýšený cholesterol a ďalšie tukové látky v krvi,
• veľmi vážnym rizikovým faktorom je cukrovka 2. typu. 

K neovplyvniteľným faktorom patrí: 

• vyšší vek (viac ako 50 rokov),
• genetická a rodinná záťaž pre srdcovocievne ochorenia,
• mužské pohlavie,
• ženy po menopauze. 

Princípy dlhodobého manažmentu a liečby

Je veľmi dôležité vedieť, že ateroskleróza je chronický proces a nedá sa úplne zastaviť, či  vyliečiť. Na druhej strane, režimovými opatreniami a správnymi medikamentóznymi postupmi je možné tento proces spomaliť a predovšetkým zabrániť akútnym komplikáciám. Platí to tak pre ochorenie koronárnych artérií, ako aj periférnych ciev. 

Cieľom dlhodobej liečby koronárnej choroby je znížiť riziko vzniku infarktu a reinfarktu, čiže opakovaného infarktu. To isté platí pre liečbu periférneho postihnutia – správne liečebné postupy znižujú pravdepodobnosť vzniku cievnej mozgovej príhody, významnej končatinovej ischémie, či ďalších akútnych komplikácií.     

Dlhodobý manažment spočíva v dodržiavaní zdravého životného štýlu s cieľom odstránenia ovplyvniteľných rizikových faktorov. Najdôležitejšími odporúčaniami v tomto smere je nefajčiť, normalizovať hmotnosť, racionálne sa stravovať a mať dostatok fyzickej aktivity. Ak je prítomný vysoký krvný tlak, cholesterol alebo cukrovka, je potrebná adekvátna liečba sprievodných ochorení. Tie sú mimochodom u pacientov s aterosklerotickým srdcovocievnym postihnutím veľmi časté.  

Špecifická liečba má priaznivý vplyv na prognózu, čiže zlepšenie prežívania v dôsledku redukcie výskytu závažných nežiaducich kardiovaskulárnych udalostí (infarktu myokardu, cievnej mozgovej príhody, kardiovaskulárnej smrti). Zameriava sa na redukciu resp. stabilizáciu aterosklerotických plátov a zníženie rizika tvorby krvných zrazenín. 

Pláty stabilizujú najmä tzv. statíny, ktoré zároveň znižujú aj hladinu LDL cholesterolu („zlého“ cholesterolu). 

Tvorbu krvných zrazenín (trombov) ovplyvňujú lieky nazývané antitrombotiká. Antitrombotická liečba sa delí na dve základné podskupiny – antiagregačnú a antikoagulačnú liečbu, ktoré pôsobia odlišnými cestami a ich účinok sa navzájom dopĺňa. Antiagreganciá účinkujú najmä na krvné doštičky (bunky, ktoré pomáhajú tvoriť krvnú zrazeninu) a bránia ich aktivácii a zhlukovaniu. Antikoagulačné lieky redukujú tvorbu trombínu (to sú vlákna, ktoré spájajú a držia zrazeninu pokope). Spolu sú antiagreganciá a antikoagulanciá oveľa účinnejšie ako samostatne v znižovaní rizika vzniku krvnej zrazeniny v cievach.

Lieky fungujú len vtedy, ak ich pacient užíva 

Dodržiavanie odporúčanej liečby a režimových opatrení (označujeme ho slovom adherencia) pri ochorení koronárnych alebo periférnych artérií je nevyhnutným a veľmi dôležitým predpokladom na dosiahnutie optimálnych výsledkov. Nedodržiavanie odporúčaní lekára sa nazýva non-adherencia.

Non-adherencia vedie k významnému nárastu komplikácií a celkovej úmrtnosti v porovnaní s pacientmi s dobrou adherenciou. K najčastejším dôvodom, prečo pacient nedodržiava odporúčanú liečbu patrí zabúdanie na užívanie liekov, podceňovanie a nepochopenie významu liečby a výskyt vedľajších účinkov. Ak niečomu v spojitosti s liečebným procesom nerozumiete, nebojte sa vášho lekára opýtať a požiadať ho o zrozumiteľné vysvetlenie podstaty ochorenia a očakávaných prínosov liečby.